Diváci pri televíznych obrazovkách počujú oveľa lepšie všetky tóny a falošné zádery, než porota, ktorá je priamo na mieste. Je to z jednoduchého dôvodu. Porota sediaca vpredu hneď pri pôvodcoch hudby často počuje krásny výkon a preto aj chváli. 29. Novembra napríklad vychválila Marta Jandová Pavla Kovalička so slovami, že akýkoľvek učiteľ hudby keby mal zhodnotiť jeho výkon, povedal by, že šiel na sto percent a nemal tam ani jeden falošný tón. Falošných tónov však zaspieval šialene veľa a nepresností bolo habadej, čo je pri bežnom živom vystúpení normálne. Hovoriť však o tom, že je niečo stopercentné ak nie je, bolo možno len snahou poroty podporiť súťažiaceho. O tom, že strašný spev je označený za vynikajúci presvedčili porotcovia už pri hodnotení Daliborovho výkonu pri skladbe Michaela Jacksona.
Aj Pavol aj Dalibor nie sú veľmi presvedčivými spevákmi. Dalibor pôsobí dojmom, akoby to mal na háku a pochopiteľne prejavuje detské gestá, čo sa mu dá prepáčiť. Nemá však excelentný spev. Pavol tiež nie. V tento deň ukázal spev na plné hrdlo v skladbe Numb od Linkin Parku. Chester si síce jeho verziu nevypočuje, my sme ju počuť mohli. Nebolo to tak zlé, no nie stopercentné. Len Pavlovi chýba viac sebavedomia, pretože takto pôsobí presne takým dojmom, ako povedal Ondřej Soukup. Akoby jeho tvár hovorila: „Tak som tu… Prepáčte, že tu som a spievam…“