Petr to nemá ľahké. Už aj porota neskôr poznamenala, že akonáhle je v publiku krik, Petr sa nepočuje a spieva falošne. Nepočuje ani hudbu a to je zlé. V tejto skladbe to ešte nebolo také, ako pri spievaní Behind Blue Eyes, avšak kapela AC/DC je predsa len známa ako uškriekaná a skvelá. Highway to hell je zase skladba pri ktorej sa mi predstavujú tvrdí motorkári uháňajúci po Arizone po diaľnici šialenou rýchlosťou a za burácavého zvuku motorov trhajúcich za sebou cestu. Petr to zaspieval skôr ako svadbovú odrhovačku a to ho v redakcii máme stále radi. Nie je tam te správny rev.